História

História obce Horný Tisovník

Obec Horný Tisovník leží v severozápadnej časti Novohradu, juhovýchodným smerom pod pohorím Javorie, vo východnej časti Krupinskej vrchoviny v doline Tisovníka,   v nadmorskej výške 285 - 1044 m n. m.

Susedí s chotármi obcí Stará Huta (sever), Červeňany (juh), Nedelište a Madačka (východ) a s vojenským priestorom Lešť (západ).

Administratívne je Horný Tisovník zaradený do obvodu Detva, územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja a do NUTS II Stredné Slovensko. Je najjužnejšou obcou regiónu Podpoľanie.

Územie obce Horný Tisovník (32 166 km²) sa skladá z dvoch pôdnych katastrov samostaných sídel Horný a Dolný Tiosvník. Viac ako ¾ zaberá plocha hornotisovníckeho katastra. Prevažnú časť plochy zaberajú lesné porasty.

Obec vznikla v 15. storočí ako pertinancia Divínskeho hradu, založil ju rod Balašovcov. Podľa najstaršej písomnej zmienky z roku 1548 boli pánmi obcí Dolného a Horného Tisovníka bratia Ján a Imrich Balaša. Nových usadlíkov sem panstvo usídlilo za účelom ťažby a spracovania bukového dreva, v rámci rozbiehajúcich sa podnikateľských aktivít šľachty. Z bukového dreva sa vyrábali kvalitné dosky a foršty.

V 17. storočí boli usadlosti rozdelené medzi Divínske a Modrokamenské panstvo.      V 17. - 19. stor. tu vzniklo 18 kopaníc. V roku 1828 mala obec 70 domov a 444 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, obchodom s obilím a chovom dobytka a ovcí. Z remesiel sa uchytilo ľudové kamenárstvo. V roku 1856 bola postavená Balašovského sklárska huta v lokalite Blyskavica, kde sa vyrábalo zelenkové a kriedové sklo. V 18. storočí tu fungoval pivovar. Za kapitalizmu patrila značná časť pôdy veľkostatkárom Zichymu a Nemeskéri-Kissovi. Aj po roku 1918 mala obec poľnohospodársko-pasienkársky laznícky ráz.

V obci sa nachádza pôvodne renesančný katolícký kostol prestavaný v rokoch 1751-1755 a zasvätený bol sv. Filipovi a Jakubovi v roku 1833. Na mieste pôvodnej evanjelickej drevenej modlitebni z roku 1791 stojí terajší evanjelický kostol, postavený v roku 1867.

Typické pre Horný Tisovník sú sochorové studne, zachovali sa aj kamenné tabuľové náhrobníky s reliéfnym polychrémovaným dekorom z prelomu 19. – 20. storočia.

Odkaz na kroniku obce Horný Tisovník: